20.5.2009 Nedeľa
Výlet sa nezačal zrovna najlepšie, ale koniec dobrý všetko dobré. šli sme so sestrou a jej priateľom.
Mali prísť k nám a odtiaľ svokrovým autom sme mali ísť na Kľak. Lenže vlak, ktorým mali prísť v nedeľu nejde. Takže sme šli pre nich.
To ešte museli ísť na záchod. Tak zasa k našim. Vyrazili sme. Nevedel som, kde je technický od auta. Ako vedúci výpravy som to mal skontrolovať. Zastavili sme
a kontrola priečnikov. Našťastie sa našli. Ideme dalej. Zarozprával som sa s vodičom a minuli sme výjazd z diaľnice. Takže sme k nášmu hodinovému meškaniu prirátali
daľších 10 minút. šofér dal do satelitnej navigácie dedinu Kľak. Skoro sme opať zle odbočili. Intuitívne som mu prikázal kade má ísť. človek zvíťazil nad technikou.
Preprogramoval som nešťastnú skrinku. Do Fačkovského sedla sme dorazili v najväčšom úpeku. No šli sme hore. V reváňskom sedle sme sa najedli a šli na vrchol.
Je odtiaľ super výhliadka na Strážovské vrchy a Malú Fatru. V diaľke sa týčili ostré vrchy Západných Tatier a Kriváň. Stopy snehu boli ešte na Martinských holiach a Nízkych Tatrách.
Celé Ponitirie a časť Považia je ako na dlani. Cestu s5 sme rýchlo zvládli bez prestávky. Domov sme šli cez rázovitú obec Čičmany. Cesta do Ilavy je odtiaľ dosť krkolomná, plná zákrut.
Naspäť potom po diaľnici.
A v apríli 2016 sme si výstup zopakovali s oboma dcérkami.
