|
9.6.2007 Sobota Na výlete som bol s mojou najdrahšou a priateľom. Vstávali sme skoro ráno, aby sme sa dopravili autobusmi do Lietavy. Tam sme si v potravinách kúpili špekáčky a vyrazili. Na druhý najväčší hrad na Slovensku sa ide krátko po miernom stúpaní. Boli tam nejakí dobrovoľníci a čistili hrad. Od nich som si samozrejme kúpil pohľadnicu. S krásnymi výhľadmi na Martinské hole, Žilinu a Rozsutec sme sa pomaly motali na všetky svetové strany až nastal čas obeda. Zohnali sme nejaké konára a upiekli si chutný obed. Náš súputník je vášnivý botanik a natrhal si zopár rastliniek. Doma sa potom pokúša pestovať ich. Nosí zo sebou navigačný systém GPS a zapisuje si, kde akú rastlinku našiel. Po zadusení ohňa sme sa pobrali západným smerom k Súľovským skalám. Cestou sme videli veľké mraviniská. Raz sme ich narátali 10 nedaľeko seba. Občerstvili sme sa v pohostinstve v dedinke Podhorie. Ocitli sme sa v 80-tych rokoch. Bola to typická reštika z čias bolševizmu. Nemali sme čo riešiť a dali sme si kofolu. V dedine sa odohrával nejaký neskorý deň detí. Na ihrisku boli kolotoče a atrakcie. Stúpaním sme potom pokračovali ďalej. Prešli sme kalváriu, ktorá končila v Roháčskom sedle. Jedna pani si tam zabudla okuliare, tak som sa rozbehol dolu za ňou a vrátil ich jej. Vystúpali sme ešte trocha až na Súľovské skaly. Výhladky na skalné útvary vyrážali dych. Kúsok sme zostúpili k Šarkanej diere. Potom sme sa vrátili späť a pokračovali na sever k hradu Hričov. Minuli nás blázni na kroskách. "Zakrufrovali" sme a museli sa, našťastie nie veľa, vrátiť. Všimili sme si to až, keď sme zbadali popravici hrad. Odbočka na hrad je docela nenápadná. Tam sme sa najedli a zhodnotili ako pokračuje výstavba diaľnice. Bolo odtiaľ vidieť až do Žiliny a tiež Lietavu, odkiaľ sme prakticky začínali. Strmým klesaním sme zišli do Hričovského Podhradia. Tam sme sa museli opäť osviežiť. No ešte to bol hodný kus do Dolného Hričova na stanicu. Mali sme teoretickú šancu stihnúť vlak. No stanica bola nekonečne ďaleko. Videli sme ako vlak prichádza i odchádza. Stačilo by menej ako 5 minút. No išiel nám o 2 hodiny ďalší. Čakanie sme si spríjemnili študovaním listín z dobytých hradov. 
|
Výlety do prírody mám veľmi rád. Trebárs i v mojom okolí je stále čo objavovať. Pre mňa je príroda najkrajšia v jeseni. |
