5.6.2010 Sobota
Konečne ustálenejšie počasie a my vyrážame opäť na kopec. Tentoraz na hraničný vrch Lopeník. Auto sme odstavili v Novej Bošáci netušiac, že sa dá mobilne prejsť polovica trasy. Pešo sme teda šlapali po modrej až do osady Grúň prakticky po asfaltke. Voľne pobehujúce psy nám pocit bezpečia zrovna nedali. Na konci asfaltky je menšia plocha pre parkovanie. Po hodine stúpania teda konečne poľná cesta. Za zákrutou, pri kravách sme si dali menšiu prestávku. Potom už len mierne a dlho šlapeme do kopca. Vrch stále nikde a my len šlapeme. Míňame malú besiedku pre občerstvenie a vchádzame do lesa. Máme pocit, že sa okolo vrchu len točíme. Nudná cesta z tejto slovenskej strany. Medzi stromami sa mihá rozhľadňa a o chvíľu sme tam. Celkovo nám trval výstup hore vyše 2h. Lavičky sú na slovesnkej strane, no rozhľadňu vybudovali bratia Češi. Čo ma nemilo prekvapilo bolo, že sa platí vstupné 20 "kaček". Keďže som s tým nerátal, nemal som české "love". Pokladníčka mi zamenila v kurze 1E za 25KČ. výhliadka bola obstojná, škoda oparu. Na západe bola vidieť Veľká Javorina, dolu dediny Květná a Lopeník. Ako na dlani bol na severe Mikulčin vrch a Bošáčka s Kykulou na východnej strane. V diaľke bolo vidieť moje rodné mesto, na opačnej strane zasa Vršatec. Nad rozhľadňou poletovali závesné krídla. V ten deň bola dobrá termika. Boli klasické "kumuly". Pokladníčka mala pri rozhľadni auto a zistila, že jej zmizla peňaženka. Nuž, nemala si ho nechať otvorené.Po strávenej hodinke sme sa pobrali tou istou cestou späť. Dolu sa šlo rýchlejšie. Na poslednom brutálne blatovom úseku som sa pošmykol a padol na bok aj s nosičom. Mne sa výlet celkom páčil, no polovičku vraj na také dačo už nedostanem. Mal som v pláne zliezť tento rok i Panskú Javorinu, ale s tým nesúhlasí.
