|
2.4.2005 Bol som tu viac menej pracovne. Cez víkend som si však nemohol nechať ujsť "Benátky severu". V sobotu som šiel s kolegom pozrieť si najprv slávnu, zrekonštrovanú loď VASA. Neviem, prečo ju tak velebia, asi preto, že jej vrak vytiahli z dna štokholmského morského bahna a obnovili alebo to bola pýcha dobyvačných Švédov ? Veď tá veľká bojová loď ani neuzrela morské diaľavy. Pri svojom opustení štokholmského prístavu sa nahrnuli námorníci na jednu stranu lode, tým sa prevrátila a skončila i so zdesenou posádkou vo večných "hlbinách". Kto si myslí, že by dokázal lepšie zvládnuť takúto loď, má možnosť si to vyskúšať na akoby simulátore záťaže. Kedysi sa dalo ísť i do vnútra lode, ale už ju radšej zakonzervovali. S loďou zakonzervovali aj svetlo, lebo sa tam nedá ani poriadne fotiť. Kolega nezvyklý príliš chodiť po prehliadke múzea odpadol. Bol krásny deň, a tak som sa vybral do skanzenu Djurgarden. Je to vôbec prvý skanzen v Európe a vlastne meno skanzen vzniklo tu. Prešiel som ho krížom krážom a videl tak kúsok histórie Švédska i kúsok živej prírody. Za ohradami boli soby, tulene a ďalšie zvery, ktoré poznáme i z našich lesov. V niektorých domčekoch boli malé manufaktúry. V jednej bola možnosť si vyfúknuť vlastný pohár. Neďaleko je i zábavný park, ale slnko bolo ešte zubaté, takž bol zatvorený. Navštívil som ešte Severské múzeum. Vo vsupe vás privíta obrovský monument Gustava I. Vasu sediaceho prísne na tróne. Oplatí sa vidieť. Je to zdarma a je tam na niekoľkých poschodiach ako kedysi žili severské národy. Ako svätili, svadobnili i pochovávali, čo a koho významného priniesli svetu. Zas až taký rozdiel oproti nám tam nie je. 3.4.2005 Ráno som tiež vyrazil s kolegom, tentoraz si pozrieť bližšie centrum a staré mesto Gamlastan. Pomotali sme sa po subtilných uličkách, jedna z najužších na svete má len 90cm. Pokúpil som nejaké gýčové suveníry, no stále som si brúsil zuby na nejaké poriadne sklo. V centre ho nedostanete alebo za riadnu sumu. Na obed sa striedali stráže v kráľovskom paláci, tak sme sa boli pozrieť na to. Maličké žie��a tam velilo rote vojakov. Neviem, či ju vybrali ako atrakciu pre turistov, ale nebola poriadne ani vidieť za "svojimi". Hlas mala teda poriadny. Na obed sme prešli cez blší trh do panorámy reštík z rýchlym občerstvením. Ja som skončil v typicky švédskej-indickej. Nebolo to zlé - nejaké kuracie na dusenej zelenine. Kolega mal už toho dosť, tak som opäť chodil sám. Šiel som k radnici, aby som si nacvičil cestu a nezablúdil, keď si konečne pôjdem po "Nobelofku". Vyliezol som na vežu mestskej radnice a pokochal sa pohľadom na Štokholm. V radnici som konenčne natrafil na obchod so sklom a vybral si vázičku na sviečku. Potom som ešte navštívil hrobky panovníkov na Riddarholmene. Cez námestie Hamngatan, kde sú obrovské šachy som prešiel k Národnému múzeu, ale tamojšia avantgarda ma neupútala. Vrátil som sa k šachistom a chvíľu ich pozoroval. Nakoniec som bol ešte v Athéns, čo je také švédske Tesco. Popri veľkom kulturáku som sa dostal k stanci metra a odtiaľ na hotel. 
|
Samozrejme sa treba občas pozrieť aj za hranice všedných dní. Dá to veľa spoznať iných ľudí, ich mentalitu a prostredie. Vidieť a vedieť ako sa žije inde sú skúsenosti na nezaplatenie. A popritom očumovať i svetovo známe diela, či už človeka alebo prírody. |
