Belianske Tatry

BELIANSKE TATRY 2013

Sobota 27.7.2013

Neskorý odchod, na prvej pumpe nemali povolenie pre prelet nad našimi cestami. Prvých 100km sme prešli za 1h, ďalších 100 sme sa už kodácali 2h. Kolóny v Sučanoch, Kraľovanoch a hlavne v Ružomberku. Nový asfalt pokladajú uprostred sezóny. Nervozita posádky v Ružomberku dosiahla vrchol. Salaš Krajinka vyzerá plný. Ideme ďalej. V Terchovej sú Jánošikove dni preto nejdem cez Oravu.
Gino park Bešeňová praská vo švíkoch. Už ani skrinky neboli. Žene jednu našla milá upratovačka. Napraceme sa do nej všetci. 20 minút sme zabili zúfalým hľadaním jedla. Všade rady min. na hodinu. Nervozita posádky v Gino dosiahla vrchol. Nejeme ani sa nekúpeme. Vzdali sme to a šli do nového adrenalínového centra. Strašný hluk vody, hudby, ľudí. Jedno lehátko sme našli. Čakal som o5 30 minút v rade na tobogan. Odloženie hodiniek a prsteňa mi pripadalo smiešne. Smiech ma vzápätí prešiel. Počas pomalého výstupu na tobogánovú vežu sa ozývali výkriky. Opýtal som sa plavčíka, v podobe policajta riadiaceho premávku tobogánov, na najrýchlejší. Ukázal na červený. Rýchlosť stúpa spočiatku pomaly. Naberie brutálnu rýchlosť, keď som už nevnímal kade sa rútim. A zrazu šplech a zaleje ma vlna vody a adrenalínu. Mladšia sa pýta kedy pôjdeme domov. Ja stojím v ďalšej rade pri bare na nápoje. Jedna univerzálna unavená dievčina obsluhuje, umýva, účtuje, mixuje, čapuje. Na úsmev už nemá čas ani silu. Kupujem aj horalky. 45min. Naši ma hľadali vonku. V tom obrovskom naklonenom stane hučia občas aj príbojové vlny. Je tam simulátor vĺn. 2 krát som to okúsil so staršou. A znova v rade na akože kebab. Tentoraz sa väčšina ľudí najedla a rad sa hýbe pomerne rýchlo. Staré žemle prežúvame ako mokré handry. Ešte posledné kúpanie vonku. Mladšiu to skutočne nebaví. Preto dávame "vale" a pokračujeme na Ždiar. Pred tunelom Mengusovce ma prekvapká radar. Nemám viac ako 120km/h, ale je tam stovka. Možno si fotia západ slnka v Tatrách. Čakám už tretí týždeň pohľadnicu spod Tatier. Poštovné hradí príjmateľ. Slalom aj v lete na ceste za Spišskou Belou. Najlepšie je ísť stredom. Nenapísali sme si žiadnu adresu, kontakt na penzión. Samozrejme v Ždiari odbočíme nesprávne vľavo, namiesto vpravo. Žena šla teda hľadať ten nocľah. Čakáme 10 minút pri aute. Penzión Tatry nachádzame, ale ani nevieme, či správny. Bingo. Sme dnes jediní. Dolu býva akýsi pán. Jeho prítomnosť zaznamenáme len blikajúcou žiarou obrazovky. Večera o 21h. Dnes bez polievky. Rezeň so zemiakmi. Nie som hladný, kebab a radar mi stále leží v žalúdku. Nápoje sa nerátajú, platíme ich vždy osobitne. Unavení zaspávame pred 22h. Je tu chladno. Dnes max. denná tu bola 28°C.

Nedeľa 28.7.2013

Zabil som aspoň 10ks hávede na izbe. Najmä tarantule, pani domáca tiež pavúka pri raňajkách. Raňajky sú inak bohaté. Podozrivý bol len nadutý jogurt. Takého nadutca odmietam. Dnes sa tu trhajú teplotné rekordy tohto roka. Od rana 30°C. No doma 38°C, takže v podstate je nám fajn. Návšteva potravín. Vykúpili sme im neochutenú vodu. Ženičky z kostola idúc dajú si pivo. Počuť goralské nárečie. Mladšia sa nám nezdá. Má nádchu. Dostáva Nurofen k atb. potom pred obedom spí. Vnútri je fajn chládoček. Rozhodujeme sa ísť na "kupko" Vrbov. Obchádzam Spiš. Belú cez Rakúsky. V blízkej osade cigáni majú nové bytovky. Švagrov 2. pilier sa isto nestratí. Na lúke sušia koberce. V okolí osady predavajú hríby. Niektorí sa len motajú po ceste. Majú peknu osadu, pleť a život. Sú praví. Vpredu nové baráky, vzadu plechové chajdy. Aj v Kežmarku sú indiáni. Zastavujeme pred Lidl. Medzi nimi čakám rodinku. SBS-kár vyháňa starú žobravú cigánku, ktorá sedí na múriku. Ani cigáni pijúci kofolu sa mu nevidia. Hrá snáď tvrďasa? Vo Vrbove tiež napráskané. Hľadám parkovanie. Našiel som také obstojné. Nad Tatrou hromy divo bijú. Nádherný koncert bleskov na pozadí sprevádzaný hrmotom. Stojíme v rade. Neviem, či mám peňaženku. Vystresujem ženu, chvalabohu nachádza. Na poslednú chvíľu nejdeme. Vstupné totiž nevracajú. Správne to rozhodnutie. Niektorí ľudia idú. Môže sa im však stať, že ich vyženú. Jeme pred kúpaliskom osie hniezda ako obed a sledujeme blýskavicu. Padajú prvé kvapky, padáme do auta. Ideme do Belianskej jaskyne cez lejak. Tam konečne ustane. Prezliekame sa už len pri kvapkách. Ľutujem, že nemám nosič, 890m je malá na mojich pleciach. Nezamkol som auto, žena sa vracia. O5 infarktové stavy. Ubezpečujem ju, že ľúbim iba ju. Asi si neuvedomujem, že mám dovolenku. Som v prechode.
Pred jaskyňou sú suveníry. Čakáme polhodiny na vstup. Vychádza skupina, ktorá mešká, lebo vypadol počas búrky prúd. Za nimi muž s vrecom žiaroviek. Istotu teda nebudí. Ako všade testujem WC, dcérka tiež. Úroveň, ktorú zacvakala únia. Vstupujeme do 3. najväčšej diery na Slovensku. Zima. Menšia zväčša na rukách mamy. Staršia po chvíli zahlási kedy bude aj niečo iné. Lebo vidí iba kvaple a jazierka. Pri každom jazierku staršia v duchu vysloví želanie. Neskôr sa dozvieme, že chodiaca bábika by mohla prísť. Prežili sme to pokojne. Staršiu namotávame na skamenelých trpaslíkov. 2 chlapci sa na nich podobajú, keď spia. Na chvíľu sprievodkyňa vypla svetlo. Absolútna tma. V hudobnej sieni nikto nespieval. Rozbalil to teda Pali Habera a Enya. Ja by som si tam predstavil inú hudbu. Žena stála pri jazyku klebetných žien. Bol tam aj krokdíl, záhrada, perníková chalúpka. Treba veľa fantázie vidieť to. Zvládli sme 866 schodov a tým prehliadku. Na večeru sme si mohli vybrať. Chvíľu sme ešte na ihrisku. V domčeku je aj postel. Domáci tam trávia noci ako skauti. Futbal na kopci nie je dobrý nápad. Hrach ešte len kvitne. Chvíľu sa prejdeme po dedine večernej.

Pondelok 29.7.2013

Deti spia viac ako my, čo sa nestáva. Je tu v noci príjemne chladno. Doma ešte o 22h je 30°C a v noci neklesla pod 27°C. Rekord a nie posledný. Mladsia pokašliava a v noci spadla z postele. Preto dávame stoličky k posteli. Ideme sa kúpať, no mladšia si najprv dá "šlofíka". Preto vyrážame po 10h. Zasa merajú v obci rýchlosť. Mám už z nich panickú hrôzu. Najlepšie je, že sú takmer z domova. Len toť cez okres. Cestou s5 zastavujú v susednej obci. Mladšia vie vyliezť na záchod, staršia skákať do vody. Tlieskame obom. Kupujeme si letný vstup na 4h vo Vrbove. Prichádzame o výplavový bazén s plesnicvami a ešte jeden menši. Tiež wi-fi. O5 utekám k autu, neviem, či je zamknuté. Zabliká, aby som sa nebál. Auto s odtrhnutou olejovou vaňou tam stále je. Lístok za oknom upozorňuje, že mu vytiekol olej. Našli sme si miesto v tieni, prístrešok nevyťahujeme. Stále ho ťaháme so sebou, ale málokedy použijeme. Sme síce na kúpalisku, ale začíname na ihrisku. Horúčavu zmierňuje vietor. I tak je vražedná. Grilujeme sa. Sme hnedí ako tá voda. Prostredie pripomína Vincov les. Ale cena je 2 násobná. Z plaveckého bazéna ma s dcérkou vyhnal plavčík. Tam iba bez rukávkov. Z každého kúpaliska ma aspoň raz už vyhnali pre čosi. Do relax. bazéna deti vôbec nesmú. Ale s kilom opaľovacieho krému dospelí áno. Mastné biele škvrny sa hromadia v rohoch. Mladšia nekašle. Inhalovanie vody prospieva aj dýchacím cestám. Smejem sa, keď plavčík loví kuchnským sítkom špinu. Iný plavčík drží stratené dieťa s uplakanými očami. Tobogán pamätá Husáka. Je vidieť rozdiel medzi starou a novou časťou. Nemôžem nájsť 4. detský bazén. Dávame si točenú, strojovú zmrzlinu. Nebolo by na škodu, keby si tiež pamätala Gustáva H. Nie je to, čo bývala. Kormútky kolujú medzi nami ako nahaté fotky webom. Impérium hmyzu vracia úder. Pomsta hávede za včerajší masaker. Malá štípajúca muška ma 3-krát poštípe. Aj staršia si nájde štípance. Inak to je dobre, že Repelentu je v chládku penziónu fajn. Večer zabíjam tarantulu od muškátov. V Kežmarku hľadáme Tesco. Nájdeme. Kúpime syry, mydlo, oriešky a niečo proti kašlu (zbytočne). Vozíme sa po Ždiari, aby malé pospali si. S vypnutím motora sú hore. Ideme znova na ihrisko za bývalým kinom. Stále je dosť horko aj o 18h. Domáci nepamätajú takýto suchý a teplý júl. Ani naši meteorkári. Na večeru mätieme čašníka, keď žiadame pivo a nie kofolu. Radler mi tu vyrobia zmiešaním piva a spritu.Viac si ho nedám. Bryndzové halušky ledva zjem. Máme nových susedov. Malého, pojašeného Honzíka z Moravy, pražákov a maďarských nemcov. Po večeri ideme počas krátkej prechádzky tráviť. Hrabú a sušia seno. Nič sa tu iné asi nedá ani pestovať, len tráva. Ubytovať sa dá určite aj na slepo, lebo každý prenajíma. Snáď už aj obecný dom. Baby sa obe vezú na kočíku. Predlžujeme mu životnosť, no melie z posledného. Musí však vydržať dovolenku a on to dokáže. Lampičky nad posteľou sú prilíš vysoko a teda zbytočné. Nedá sa čítať.

Útorok 30.7.2013

Počasie nie je také ideálne a horúce. Leje. 18°C, večer už len 13°C. No iba dnes. Raňajkové párky dávame medzi chleby. Mladšia si pospí aj s mamou. Ideme do Tatr. Lomnice múzea TANAP-u. Zobral som objektív, ale foťák nie. Mladík ma príde na parkovisko zinkasovať. Zabudne mi dať blok a potom nesedí čas. 2-krát som ho vyrušil z pozerania Doby ľadovej. Aj tak ma hajzel nakoniec otiahol o 5eur. Som zistil až neskôr. Múzeum bolo mimoriadne otvorené aj cez obed. Kvôli dažďu asi. Staršiu to bavilo, vypchávky, aj kroje, život ľudí pod Tatrami. Lebka dievčatka z vykopávok. Zomrelo na rakovinu ako povedala staršia. "Čo alebo kto je zvoniar?", moja otázka. Aj vševediaci "gúgl" je krátky. "Ako sa prepcháva?", malej otázka. "Medveď sa prepcháva tak, že mu vyrežeme srdce a utrieme mu brucho servítkou. Medveďa necháme potom ležať v lese." O deň neskôr si takto sama odpovie. Tiež dáva pekné slovo "zrúcacina". Lejak neustával, čakali sme vnútri i vonku. Dali sme si ako typickí Slováci tie párky. Ich vôňa urobila chute a nervy "blavákom". Radšej poodišli ďalej a dali si kekse. Nakoniec sme prešli cez lejak k autu. Totálne sa mi zahmlilo okno. Musel som zastaviť. Použil som však nevhodnú útierku, až neskôr jelenicu. V Poprade samé semafory a hnusný "kruháč". Šli sme do Hozelca na veľké detské ihrisko. Deťom nebolo nič viac treba. 2h však rodičom úplne stačia. Preliezol som si to aj ja. Zasekol som sa medzi valcami. Nepáči sa mi, že nemôžem použiť vlastné nápoje a jedlo. Je tam kaviareň. Nech sa páči. Tiež som nevedel, kedy vyprší čas. Je to postavené na družstve v mieste bývalej koniarne. Vonku su mladé lamy. "Oči aké krásne majú", zapišťala nejaká babenka, pipinka z východu. Ešte aj z auta fotila. Vonku sú aj mékajúce kozy a smutný poník. Dážď prestal, na ubytku však mrholí. A zasa policajti v Ždiari. Kde žijem? V Tatr. Kotline majú poľskí vyhradené parkovisko z cesty. Zadara. Pes domácich sa volá Angie ako tá "barbie" z Paneláku a niekedy jej hovoria líška. Tiež majú mačku a vypchatú kunu. Chutná sviečková s hríb. omáčkou na večeru.

Streda 31.7.2013

Ráno som vybehol do potravín. Skúpil všetku Májku, 5 rožkov a pohľadnice. Vybehol som na blízky kopec v snahe odfotiť Ždiar. Nápis ŠTART na betóne a vypálil som. No do cieľa som ledva dodýchal. Nestálo to za ten astmatický kašel. Zasa policajti merali. Nie bežcov, ale autá. Šli sme Dolinu Siedmich prameňov k chate Plesnivec. Najprv po zelenej. Tá nie je taká zaujímavá a mal som toho dosť s malou na pleciach. Trvalo nám to o 30% dlhšie, oplatilo sa však prekonať tú námahu. Škoda, že nevládzeme k Bielemu plesu. Pekný pohľad na "lomničák a "kežmarský". Na chate sme si dali kofolu za 1.50e, džús a kúpil zbytočnú baldovskú. "Samo" pohľadnicu. Na chate sa dá aj bývať, je tam voda. Repelent veľmi neodháňal hmyz. Spiatočná žltá cesta viedla popri potoku. Množstvo vodopádov. Rastlinný raj. Aj sme si krásy lesa náležite vychutnávali. Jedli sme lesné plody a jablká. Okúsil som vodu z prameňa. Úplne iné chute a vône, veľkosti. Keby sme medveďom dali misku lesných plodov, boli by v našich lesoch? Lesníci rúbali stromy. Neveril som, kde sa až vyšplhá skúter. Po výlete sme si dali zmrzlinu. Chutnejšia je tá Algida ako u nás balkánska. Menšej spadla, i keď pani čašníčka jej ju tam doklepávala. Kúpili sme suveníry a navštívili múzeum ždiarskeho domu. 2 eur za zretie dvoch izieb a intímnej plachty nad posteľou. Odkiaľ sú mušličky na klobúkoch? Vraj 1 splav do Rumunska 1 mušlička. Malá trhá pani domácej muškáty. Ja ich zametám von z balkóna. Na večeru sme si, podľa staršej, užívali kapustovú polievku. Dnes všetko zjedla. Goralské stoly maju v strede dosku, na ktorej sa každý večer udriem. Aj staršia. Pražskí vegetariáni jedia ryby.

Štvrtok 1.8.2013

Bol som poslať sestre pohľadnicu. Keď už nám aj ona poslala z Barcelony. Ospalým hlasom som ju tete na pošte podával s tým, že chcem pohľadnicu. Potom som sa prebudil a vypýtal si známku. Zobrala pohľadnicu, že známku dá dodatočne. No, snáď odišla. Prešiel som pol kilometra, aby som kúpil čosi slané. Nakoniec som tie pizza rožky jedol iba ja. Angličan si chcel kúpiť plátok syra. Jednoduchá žienka pri pokladni mala šťastie, že tam bolo dievča, ktoré tlmočilo. Inak si ani neprdla a takmer hanba Slovensku. Šli sme do Pienin. Najprv som si však vybral peniaze v Spišskej Belej. Netuším, kde zobrala taký názov. Belá. Cestu stále plátajú. Zrovna hlásili, kde cestári robia cestu, ale tam nerobia. Ležali na lavičke. V Červenom Kláštore sme zaparkovali na veľkom parkovisku, hoci sa dá aj v požičovni bicyklov. Nemali dámsky so sedačkou, tak som si zapriahol káru. Toto riešenie bolo zlé a pokazilo mi výlet. Radšej sme mali risknúť plte. Nestalo to za tu námahu. Ešte aj prilby som požičal zbytočne. Trápil som sa s tým, najmä na jednom a vlastne jedinom kopcovitom úseku. Doodieral som si lýtko. Prielom Dunajca je masovka na zemi i vo vode. Bude aj vo vzduchu? Ďalší Cypriáni? Viac sme stretali poľské plte. Čečina na pltiach je na zachytávanie kvapiek vody pri prechode perejami. Pešo by nám to asi trvalo rýchlejšie. Minimálne tam. S5 som už šiel rýchlejšie. Základom je nebrzdiť. Ak príliš "hamujem", kára predbieha bicykel. A to je zle. Zaujímalo by ma, či sa trasa jazdí na bicykli aj v noci. Fotiť sa veľmi nedalo, bolo ostré slnko. V Červ. Kláštore sme sa nechali zvábiť česko-goralským prefajčeným hlasom vábnika na pizzu a hranolky. Brali sme so sebou. Pizzu som si vychutnal až v skanzene. Šli sme ešte pozrieť Ľubovniansky hrad a spiš. skanzen. Bola to satisfakcia za strastiplný výlet prielomom. Skanzen stál toľko, čo v Ždiari prehliadka izieb. V jednotlivých domoch sú kompozície ako kedysi svadbili, krštili, smútili atď. Na hrade maju kostlivca Eda. Neporiadny turista. Mali sme tým vyčerpanú prehliadku a baby už nič iné nezaujímalo. Hoci hrad je veľmi pekný. I pán premiér sa angažoval v jeho spasenie (jednej veže konkrétne). Sú tam poľské korunovačné klenoty. My sme tam zanechali klenot našej malej... Mimochodom lacnejšie vyjde kúpiť si vstup na skanzen aj hrad súčasne. Oplatí sa vidieť oboje. Babám sme kúpili omaľovánky. Za 1.20e sú k nim zdarma farbičky. Neviem, či to nie je naopak. Na večeru sme si dali rybie filé. Menšia sa ma spýtala "pveco som latomy?". Nenechal som jej kroketku. Ledva som ich do seba napchal. Domáci sa stále ponáhľajú. Poliaci zdržujú.Sú na dovolenke alebo čítajú noviny popri šoférovaní. Menšia: "pveco si mi stupiva na utu? Nemas zac." V Ždiari majú tiež Eda. Robotného róma. Bájka ako o ľubovnianskom kostlivcovi.

Piatok 2.8.2013

Sklep nie je firma, ale po poľsky potraviny. Ráno ako vždy v potravinách. Baby jedli snáď najhoršie dnes. Pritom domácej "čučo" koláč nemá konkurenciu. Šlapeme v bielovodskej doline. Parkovanie na hodinu stojí 2eur. Z Lysej Poľany za hodinu je tak k horárni. Celodenný za 5eur. Ideme na záchod, kde sa tiež platí. A niečo v potravinách. Ešte sme nič nevideli a už nás to stojí 8eur. Dá sa ísť aj po druhom brehu, čo už je v Poľsku, ale vraj sa vstup platí. Z L. Poľany ku horárni je cesta v pohode. Vyblednutý a dotrhaný je úryvok básne Chotárne studničky od M.Rúfusa na jednej zo studničiek. Nová horáreň sa stále buduje. Cestou je veľa potôčikov a dve studničky. Kvalita vody je sporná, ale tá pri horárni snáď... Keď je tam taká pekná báseň, no neochutnaj. Mladšia uprostred lesa:"Je tam auto. Ja si dám zmuzlinu. Jahodovú." Auto však vozí kone, nie zmrzlinu. Staršia sa pýta: "Prečo zvážaju drevo? Aby sa zvieratka nepotkli?" Za horárňou už chodník prudšie stúpa. Pri potoku sme zanechali srakorisko. Ideme po výhliadku Litvorový žľab asi v polovici doliny. Tam sme uvideli oči skalného netvora. Mali sme tému po zvyšok cesty. Za chrbtom a vľavo skalnaté útvary Širokej. Strmšie stúpanie sa odmenilo lúkou plnou čučoriedok a krásnymi výhľadmi na Gerlach a Batizovský. Ťaží sa aj tu drevo. Pomáhajú koníky. Je to veľmi pekná dolina i na fotenie. Menšia kráčala už od polovice horárne sama. Staršia sa bála skal. netvora. Stretli sme rodinku z Belianskej jaskyne. Malá počula v rádiu "akcia". Slovo nie lenže zopakovala, ale praktizovala vykadením sa pred Ždiarom. Goralská kapsa je placka s brav.mäsom. Podobnú robia v kantíne, len tam je to Važecká pochúťka. Polievka hríbova aj s plávkami, kuriatkami, bedľou červenkastou. P. majiteľ ju mal na obed, takže bez obáv. Dali sme si v ždiarskom dome ešte raz tú zmrzlinu. Ťažný koník vozil slov. maďarov. Asi pri koniarni bývali. Domáca pani čistila so synmi čučoriedky. Celý deň nič nerobili, tak teraz pomáhajú. O týždeň ide starší na sústredenie k nám do slnečného mesta.

Sobota 3.8.2013

V noci sme otvorili ventilačku. Nebolo aspoň tak teplo. "Ištenen", hovorila maďarska nemka na jedenie našej juniorky. Za každé sústo jej tlieskali. Po krajíčku chleba sme to vzdali. Okolo 10h sme Ždiar opustili. A zase policajti za Tatr. Kotlinou. Ani cigáňov ponúkajúcich hríby nebolo. Ďalší pred Popradom. Už jedného mali. Zastávka v Kežmarskom Tescu. Posledné "Ahoj" Tatrám na odpočívadle. Cik pauza na Dechtároch. Vyhol som sa polovici Ružomberka cez Bešeňovú Zastávka v Likave na hrade. Pekelné horko. Malej sa poručali šlapky, žene nervy, takže som ju niesol. Aj batoh a foťák. Tak mi treba, keď som si to vymyslel. 2 eur vstupné za prehliadku vežičky a nádvoria. Staršiu zaujala španielska čižma. "Prečo to robia a ako to bolí?", pýtala sa. Chvíľu pred infarktom sme vystúpali k hradu. Žena mala mžiky pred očami, mňa pichalo v hrudi. Ďalšia zastávka na salaši Krajinka. Aj tamojším zverom je teplo. Somá je zvyknutý. Kúpili sme si sladké koláče u baby Jagy. Priemer. Ale pagáče baba jedna vie upiecť. Tie sme ochutnali až na večeru. Deti ježibaba zaujala skôr výzorom. Kúpili sme ešte aj syry. Kdeže sa hrabú na Zázrivú nebodaj Billu. Dobrý nápad je tam pitná voda. Boli sme svedkami malej nehody pri parkovaní. Idylku nám zrušili Slováci, ktorí si drzo sadli vedľa a odsunuli nám veci. Krajinka je však skôr malý český raj. Pod Strečnom sa jazdí strašne. Vľavo je 70km/h, vpravo 90. Šiel som vyše 80km/h v pravom páse a v ľavom pruhu ma obiehali! Posledná zastávka v Považskej Teplej, časti s pôsobivým menom Vrtižer. Ženina spolubývajúca zo školy tam stavia dom. Múry už majú. Aj studňu a drev. zvonicu. Malá sa pýta: "Prečo Igi nie je zahrajko?" Večer sme si doma pripili na vydarenú dovolenku. Horúčavám sme však neutiekli. Počkali si na nás. Samozrejme sme aj vrchnáky doniesli. Najmä zo Starej Ľubovne.