2.4.2010 Sobota
Otvárame našu turistickú a automobilovú sezónu! S naším Voxhólom sme sa celá rodinka vybrali na vrch Vápeč poblíž Ilavy. Konečne sme sa nemuseli nejako hnať, ráno sa nachystali a po 10h vyrazili. Dcérke bolo dlho a začala v aute vymýšľať. Musel som zastaviť na odpočívadle a zaistiť dvere poistkou. Šli sme až na samý koniec Hornej Poruby. Tam je čosi ako parkovisko. Odtiaľ sme vyrazili. Cesta tam nie je dlhá ani nijak náročná, no z vyše 13kg na chrbte žiadne sranda. Za vyše 1h sme to zvládli. Najprv po červenej, potom po modrej značke. Malú sme zabávali tým, že hľadala značky. Kde tu ešte boli stopy snehu pod vrcholom. Z vrchu je impozantná výhliadka na Strážovské vrchy. Krížom cez dolinu Vršatec a Biele Karpaty. Bližšie je pekne vidieť Ilava, kúsok Dubnice, či Považskej Bystrice. V diaľave sa čnejú Martinské hole a Mala Fatra. Na nedaľekej lúke lietali padákové krídla, takže tam musí byť dobrá termika-stúpavé prúdy. Dali sme si na vrchole obed a pomaly zišli dolu. Popri ceste kvitol poniklec jarný a prvosienka. Posledný úsek cesty od pitného zdroja šla malá po svojich. Chceli sme ešte pohľadať jarbiatka, ale nenašli sme. Auto začalo štrajkovať hneď po naštartovaní. Až tak, že vyplo zapaľovanie, palubná doska sa rozsvietila ako vianočný stromček a musel som zastaviť. Po opätovnom naštartovaní už bolo všetko v poriadku. S malou dušičkou sme pokračovali. Zastavili sme sa v trenčianskom Laugaríciu. Ja som zostal drepeť v aute, lebo malá spala. Krátko sme sa zastavili ešte u svokry. Tá to nemohla rozdýchať, že sme šli na výlet a nepomáhali jej s prípravami na Veľkú noc. Máme však vlastný život. Toto bol jediný pekný deň počas apríla. Som rád, že sme ho takto využili.
