|
8.4.2007 Sobota Touto túrou sme odštartovali našu turistickú sezónu 2007. Iritovali ma tri kopce, ktoré som pravidelne vídal z vlaku. Takže to pôjdeme okuknúť, čo to je na tom horizonte. Šli sme so sestrou a jej priateľom. Mapu trasy som si vytlačil na počítači a vyfarbil fixkami podľa farieb na farebnej mape. Mám CD zo všetkými turistickými mapami a vždy si vytlačím príslušný úsek. V Smoleniciach sme odparkovali auto, no neskôr ho preparkovali. Smolenický zámok je pre verejnosť neprístupný, takže sme sa prešli len po impozantnom parčíku s vodopádom. Potom sme už vykročili na vrch. Bolo poznať, že sme po zime vypasení ako hurky. Každú chvíľku mi chýbal kyslík. Veru by mi vtedy nevadilo ťahať zo sebou bombu ako je to zvykom v Amerike. Prišli sme na križovatku v Čertovom žľabe. Tam nás obiehali blázni na horských bicykloch. No i tak ďaleko nedošlapali. Odtiaľ je už stúpanie prudšie. Vrchol nás privítal ešte nerozkvitnutými konvalinkami. Okolie je nimi posiate. Výhľad z najvyššieho vrchu Malých Karpát nie je veľký, všetko je zakryté stromami. Zopár fotiek, podpis do knihy a pokračovali sme západným smerom. Asi po hodinke sa pred nami objavila silueta zrúcaniny Ostrého kameňa. Vyliezli sme až na najvyšší bod a tam sa rozložili. Bola odtiaľ fantastická výhliadka na Záhorie. Umocnené to bolo i bezchybným jarným počasím, keď je chladnejší vzduch a ostrá viditeľnosť. V diaľke sa črtal Plavecký hrad, na severe dokonca pamätník na Bradle. Pod nami bola nádrž Buková. Našiel som tam hrdzvý klinec asi z oných čias fungovania hradu. Nechcelo sa nám odísť, no ešte sme chceli sa pozrieť opačným smerom na Havraniu skalu. Odtiaľ bol tiež nádherný výhľad, tentoraz na Trnavskú pahorkatinu. Krásne sa črtali komíny Bohuníc i veže kláštora sv. Kataríny (mysleli sme si, že je to Dobrá voda, čo nás navnadilo). Zostup už nebol taký prudký. Priateľ sa vydal okľukou pre auto, my sme pokračovali k chemickým závodom, kde nás vyzdvihol. Bolo len niečo po 16h, tak sme sa teda ešte vybrali pozrieť hrad Dobrú Vodu. Cesta tam z dediny nie je dlhá. Začína morbídne prechodom cintorína. Akoby nebolo jedného dosť, prechádzame ešte ďalší - židovský. Hrad je viditeľný na poslednú chvíľu, lebo je zakrytý stromami. Po jeho vypálení sme zišli dolu. Priateľ poľoval na Bohunickú elektráreň tak sme si urobili okružnú jazdu okolo nej a tým zakončili prvý tohto ročný výlet. 
|
Výlety do prírody mám veľmi rád. Trebárs i v mojom okolí je stále čo objavovať. Pre mňa je príroda najkrajšia v jeseni. |
