Túženie
Sníva, stále o nej sníva,
vysníva si ju až dokonca
usmiatu, prekrásnu, hladením,
čo tak plne splíva
bláznivím, bláznivím túžením
Nevpustí nič,
tá túžba spĺňa
žiadosti, akým páru niet
zmieta sa v mámení
krásna býva
v srdci planúcom, plnom liet
Podišla k nemu, usmiala sa
"...tiež som ťa hľadala", zoberie ho za ruky
"tak poď", povedala,
"už budeš šťastný naveky"
Ilúzia
Príjemné je podobať sa psíku,
čo sa zdá byť sám a úbohý,
sem a tam, sa motať po chodníku,
ženám, dievkam pliesť sa pod nohy,
nasledovať párik na námestí,
mať z tej cudzej lásky pôžitok,
boháčovi neuhnúť sa z cesty,
prv než kopne, seknúť do lýtok,
neznať bázne ani ostýchania,
neučiť sa, čo je noblesou,
vyvaliť sa v tráve bez váhania,
bez všakovakých pánskych móresov,
pohrávať sa so slnečným lúčom,
nemať žiadnu starosť na dlani,
rozbehnúť sa mračien za kotúčom,
civieť na svet v hlúpom jasaní,
nerozoznať mesiace a roky,
neznať, ako idú hodiny,
v beh sa púšťať, v rozbláznené skoky,
bez rozmyslu a bez príčiny,
zhltnúť muchu, ktorá na nos sadne,
plašiť vrabca, honiť holúbka,
zavrčať si, keď to dobre padne
niekedy sa stočiť do klbka,
do povetria vopchať ňufák nemý,
občas si len zavyť vo psí zbor
a tak ležať na matičke zemi,
bezhriešny a prostý boží tvor.
Od Georga
(Túto báseň som dostal e-mailom. Má niečo do seba.)
MALA PIESEN LASKY, DVE MLADE SRDCIA ZVADZA,
A DOMOV ICH ODPREVADZA, LEN JU V SRDCI MAM.
MALA PIESEN LASKY NAM O LASKE SPIEVA,
S PIESNOU PRISLA LASKA K NAM.
A TERAZ ZIVOT NAM PISE PIESEN PLNU KRAS,
V PIESNI PISE AKE STASTIE MAM,
NASE SRDCIA LETIA KU HVIEZDAM
MALA PIESEN LASKY ,
KED SA NAD MESTOM STMIEVA
O NAS DVOCH LEN SPIEVA,
S TOU PIESNOU PRISLA LASKA K NAM
JA RAD VECER CHODIM SAM,
V MYSLIENKACH SVOJU PRVU LASKU PREZIVAM,
SPOMINAM NA LASKU UZ TAK VZDIALENU,
NA VECERY ,KED HVIEZDY SVIETILI LEN NAM.
A TERAZ SAM LEN V TIENI STROMOV,
NEVIEM CO SI POCAT MAM,
LEN SAM NA CESTE DOMOV,
VSETKO LEN HVIEZDAM ROZPRAVAM.
VSETKO SOM OPUSTIL PRE TEBA,
PRENIC SOM NEZIL LEN PRE TEBA,
VSETKO SOM SCHOPNY DAT ZA TEBA,
HRIECHY BERIEM LEN NA SEBA.
CO SI TERAZ POCAT MAM,
ZOSTAL SOM TU BEZ TEBA LEN SAM.
PRICHADZA NOC MAJOVA,STICHOL SAD,
TMA VKRADA SA K NAM DO DVERI,
V DIVEJ RIECKE UZ TICHNE PRUD,
LES UZ MLCKY SPI V PAPERI
NEVIEM TVOJ NEZNY USMEV ZABUDNUT,
KED SA NA NEBI ZVECERI.
PRECO NA MNA TAK DIVNE POZERAS,
BEZIS PRED MOJIM OBJATIM,
KYM NAS NOC SCHOVA POD SVOJ CIERNY PLAST,
LUBOST TI LASKOU ODPLATIM
POZRI UZ BLEDY USVIT VITA NAS,
VYCHOD JASNY LUC ROZCERI,
NESMIES ZABUDNUT CHVILE PLNE KRAS,
KED SA NA NEBI ZVECERI
KED STRETAVAM JU NA ROHU,
TU OVLADNUT SA NEMOZEM,
VZDY SA LEN ZA NOU OTOCIM,
A ABY STE VEDELI NIESOM VOBEC NESMELY,
LEN V DUCHU NA NU SMELO UTOCIM
AZ JEDEN RAZ SA OSMELIM,
A SRDCU SVOJMU ZAVELIM,
POVIEM SLECNA DOBRY DEN
A KED MA ONA VLUDNE OSLOVI,
SVET BUDE KRASNE RUZOVY
DLHO SOM TA HLADAL , PREDSA SOM TA NASIEL
PYTAM SA SAM SEBA DALEKO SOM ZASIEL ??
PO PAR KRASNYCH DNOCH PRISIEL JEDEN CIERNY
PRIEZRACNA LASKA UTRNULA V TIENI
SRDCE MOJE ZRANENE TISKO CAKA NA TEBA
JE TO TVOJE KAMENNE ???
NIC VIAC MU UZ NETREBA ???
JA STALE CAKAM UTAPAM SA V ZIALI,
OSTATNI MA NECHAPU USMEV MAJU V TVARI
JA CITIM SA SAM , SKRYTY V TIENI STROMOV
SAM CEZ NOC MAJOVU , SAM NA CESTE DOMOV
LEN HVIEZDY POCUJU MOJ HLAS
PYTAM SA ICH PRECO ???
JE NA VINE CAS ???
CHODIM SI PO SVETE SEM A TAM,
ANI LEN NETUSIM ZE SOM SAM,
KRACAM PO TRAVE NECITIM ZEM,
PRIEZRACNOU LASKOU OPIT SA CHCEM.
LETIM OBLOHOU NEPOZNAM SMER
A TY SI DALEKO ZA MOROM DVIER
USMIEVAM SA NA LUDI TI MA NECHAPU,
USMEJEM SA NA TEBA , TY ZOSMUTNIES.
VSETCI SA USMEJU KED SA ZAMRACIM,
USMEJEM SA NA TEBA UZ SA TI TO PACI ???
CHODIM SI PO SVETE NECITIM ZIAL
ZASE LEN SAM , POBERAM SA VDIAL...
CO JE TO LASKA ??
SLADKY POCIT IBA ??
PYTAM SA SAM SEBA ,
PRECO MI TAK CHYBA ??
PRAZDNY A ZRANENY BLUDIM SVETOM SAM
SRDCE MOJE KRICI : LASKA KDE TA MAM ?!?
CAKAM KTO MI POVIE KDE MAM LASKU HLADAT
A CI SI MA NAJDE SAMA ??
DOKEDY MAM CAKAT ??
AK RAZ PREDSA KU MNE PRIDES,
VIAC NEBUDEM SAM,
SLUBUJEM TI LASKA MOJA
JA VSETKO TI DAM ....
Jacques Prvert: Tá láska
Tá láska
Taká prudká
Taká krehká
Taká nežná
Taká zúfalá
Tá láska sen
Krásny jak deň
Zlá ako čas
Keď je zlý čas
Tá láska opravdivá v nás
Tá láska taká krásna
Taká šťastná
Taká radostná
A smiešna tak
Ako keď dieťa vo tme drví strach
A taká vedomá si svojej moci
Ako keď pokojne muž kráča v noci
Tá láska ktorá iných desila
Museli hovoriť
Museli zblednúť
Tá láska vystriehnutá
Lebo sme na na ňu striehli
Prenasledovaná ranená pošliapaná dobitá
popretá zabudnutá
Lebo sme ju prenasledovali ranili pošliapali
dobili popreli zabudli
Tá celkom celá
A stále živá
Zaliata celá slnkom
To je láska tvoja
To je láska moja
Tá čo bola
Tá vec vždy nová
A nikdy nezmenená
Taká opravdivá ako bylina
Taká trasľavá ako vták
Taká teplá a živá ako leto
Môžeme obidvaja
Odchádzať prichádzať
Môžeme zabúdať
Môžeme znovu zaspať
Zbudiť sa trpieť zostarnúť
A opäť zaspať
O smrti snívať
Zobudiť sa usmievať sa smiať
A omladnúť
Naša láska tu zostáva
Jak mula zanovitá
A živá ako túžba
Ukrutná ako pamäť
Naivná ako ľútosť
Nežná ako spomienka
Studená ako mramor
Krásna ako deň
Krehká ako dieťa taká krásna
Hľadí na nás a usmieva sa
Mlčky sa s nami zhovára
A ja ju počúvam a mráz ma striasa
A kričím
Kričím za teba
Kričím za seba
Veľmi ťa prosím
Za teba za seba za všetkých čo sa milujú
A čo sa milovali
no ja kričím na ňu
Za teba za seba a za všetkých
Aj za tých ktorých nepoznám
Zostaň tam
Tam kde si
Tam kde si bola kedysi
Zostaň tam
Nehni sa
Neodchádzaj
My čo sme sa milovali
Na teba sme zabúdali
Ty na nás nezabudni
mali sme iba teba na svete
Nedopusť aby sme ochladli
Oveľa ďalej vždy
A hocikde
Daj o sebe vedieť
A oveľa ďalej vždy
A hocikde
Daj o sebe vedieť
A oveľa neskôr kdesi pri lese
V húštine pamäti
Náhle vstaň
Podaj nám svoju dlaň
A zachráň nás.
Milošova
(Túto báseň mi raz poslal kamarát zo strednej školy.)
Raz idem ulicou
všade plno ľudí!
Smejú sa, radujú
to mi na nich vadí!
Chytám zlosť
tasím zbraň-strieľam do nich rád.
Smrť im! Krv mne!
Plač ma teší!- veď som psychopat.....
Tears in my eyes
(Túto báseň som našiel niekde na internete a je veľmi pekná, hoci ťažko pre mňa pochopiteľná.)
When all alone and thoughts prevail,
Of many, many things.
I sometimes find tears within my eyes,
And consider why they spring
For many things we think about,
Our tears are just like seasons.
They continually come and go,
For many varied reasons
We shed so many of our tears,
For ourselves and ourselves alone.
We cannot share so many things,
They are too close to home
But if we have good fortune,
In someone who deeply cares.
It makes our lives less complex,
By simply hearing theirs
For no many can live so lonely,
And never shed a tear.
With another who cares deeply,
And will throughout the years
Of all of our emotions,
There is none I can imply.
Than in someway, somewhere, somehow,
Will bring tears into your eyes
But of course there's tears of sadness,
Of love, laughter, joys and sorrow.
But the tears we shed least of all,
Are the tears for our tomorrow
For without a good tomorrow,
Today is lost I fear.
So if it feels right, do it,
Go ahead and shed that tear
It makes you feel much better,
And so it really must.
For once that tear is wiped away,
You can face tomorrow with the just
So if the time just happens,
Not matter how you try.
Life seems so much to need it,
Then do so, have a cry
Tatiana: Zornica
(Tieto veršíky sú z jedného študentského časopisu.)
Na oblohe krása sa mihotá,
si to ty, zornica môjho života.
Aj keď sa obloha do mraku odleje,
viem, že si tam, zornica mojej nádeje.
Noc pomaly zbavuje sa okov,
dívam sa na teba, zornica mojich krokov.
A keď dnu otvorí sa brána,
lúčim sa s tebou, zornica môjho rána.
Zlaté slnko putuje po oblohe,
myslím len na teba, zornica mojej vôle.
Až večer založí zlatému slnku uzdy,
teším sa na teba, zornica mojej túžby.
Veronika: Pocítiť prítomnosť
(V týchto 2 básniach je vidieť ako jednoduchými veršíkmi a slovami sa dá povedať veľa.)
Ako malá som sa s nimi hrala,
a teraz by som sa s nimi len zabávala.
Detstvo venujem rodičom, dospelosť deťom,
ale mladosť iba im.
Často sa zaoberám tým,
čo so mnou bude, ak ich stratím?
Každý z nich je pre mňa drahší,
než ten chlapec najkrajší.
Vrúcne objatia a pevné stisky rúk,
dostanú ma zo všetkých strašných múk.
Ráno, keď vstávam, mám pocit šťastia,
že denné i nočné mory s nimi z pamäti sa stratia.
Večer zaspávam a myslím na nich,
aj život rada položím za nich.
A potom naše spoločné slzy,
keď mňa, alebo ich niečo mrzí.
Problémy s rodičmi, doma i v škole,
než vyplačem slané more,
pohľadia po líci, obdaria úsmevom,
vysvetlovať nemusím, naznačia pohľadom.
Ak má prísť dlhodobé odlúčenie,
slzy môjho smútku sú zaručené.
Chveje sa mi celé telo keď pomyslím,
že už nikdy nepocítim ich prítomnosť,
že už nikdy nepocítim prítomnosť..
..priateľov..
Veronika: Veľmi dobre viem
Chce sa mi by nespútaná,
tak odviazaná a voľná.
Ako anjel krídla rozprestrieť,
ako diabol vystrájať,
nech na mne vždy je vidieť smiech
a nikdy ničoho sa nechcem báť.
Šťastie a lásku cítiť chcem,
kúsok z každého stačí len.
Nikdy sa nemračiť a žiadne záväzky,
nikto mi nekladie priťažké otázky.
Cítiť sa ako pierko vo vánku,
každého človeka pohladím pri spánku
a poprajem dobrú noc,
mladosť má totiž veľkú moc.
Ale ja veľmi dobre viem,
že raz odíde ten sen
a príde hrozný deň,
kedy stará zostanem len.
17. 12. 1999
